Ach ten intrák

Také veci čo sa tu dajú zažiť, nezažijete ani na psychiatrií…

Dnes som si pre Vás pripravil článok v ktorom by som vám chcel porozprávať o úžasných chvíľach, ktoré sa dajú zažiť asi iba na intráku.

WTF?!

 

To, čo sa mi podarilo zachytiť na tejto fotke by sa dalo považovať za vrchol kariéry hocakého fotografa, pretože táto kompozícia je nadpozemská. Áno, fakt to len tak bolo všetko na zemi.

Áno, vidíte to čo vidíte a nie, nie je to fake… Idem si zo školy na intrák okolo druhej poobede, a akonáhle vstúpim na našu chodbu, čaká ma takýto super pohľad. Áno už po 2. krát, vidíte správne. To, že si boty niekto odloží v kuchynke je ešte ako tak v poriadku, ale že na zemí nájdem niekoho slipy a vedľa toho misku s lyžičkou vnútri?  Akožéééé pár krát v živote som zažil brain freeze, že sa mi proste zastavil mozog a asi 10 sekúnd som len tak čumel a absolútne vôbec nevnímal a nevedel čo robím. Neviem, čo si o tom myslíte vy, ale mňa to dosť zaskočilo a tak som to teda aj odfotil.

 

Príbeh za tým môže byť aj taký, že niekto išiel do chladničky. Zrazu sa spoza dverí naňho vyvalila myš. Daný človek sa zľakol a dal si nohy na ramená, z ktorých mu padli topánky. Keď sa mu s nohami na ramenách nedarilo utekať, vyzliekol sa. Pomocou trenírok sa snažil s myšou bojovať, ale myš použila svoj ultimátnu schopnosť a hodila po ňom misku s lyžičkou. The End.

 

Chuligán

 

Zažil som už hoci čo. Ale, že by niekto prišiel na vašu izbu a zakopol by o stoličku, na ktorej máte položený notebook a ten spadol na zem… Wau. Good job, well done, gg, wp.

 

V uteráku bez kľúčov na chodbe

 

Fakt asi vrchol rebríčka rakoviny na intráku. Ráno o pol siedmej sa idem sprchovať. V škole mám byť o pol ôsmej, takže času dosť. Užívam si rannú teplú sprchu. Keď už som krásny, voňavý, zabalím sa do uteráku a idem naspäť na izbu. Hmatám kľúčku, mykám ňou, no nič. Dvere sa akosi nechcú otvoriť. RIP vravím si. Ja, v uteráku a sprchovým gélom v zime, na chodbe, odsúdený na státie pri radiátore. Takže, môj spolubývajúci už sedí v škole, ale ja v uteráku pobehujem po chodbe jak splašený zajac. Rozmýšľam. No, v uteráku asi nie je najlepší nápad ísť za týpkom do školy. Hmmm… Vravím si, buď tu zamrznem alebo sa stane zázrak a prežijem bez verejnej potupy. Počas týchto 30 minút strávených osamote na chodbe som sa naučil stepovať a tancovať. Už som rozmýšľal, že ako sa vyhovorím, keď vtrhnem v uteráku do školy. Potom ma napadlo veď pohoda čil. Okolo deviatej chodí vychovávateľka kontrolovať izby, či tam niekto neostal a tak. Supééér, vonku skoro December, tak reku sadnem si na radiátor a vyčkám 2 hodinky na vychošku.

Šťastie v nešťastí, zjaví sa môj spolubývajúci, ktorý mi odomkne izbu so slovami ,, Sorry ” a v okamihu mizne na konci chodby. Neviem, ale myslím si, že si zaslúžim hlbšie ospravedlnenie. Nevadí, aspoň sa nemusím špacírovať nikam v uteráku okolo pásu. Všetko sa skončilo šťastne až na mierne prechladnutie.

 

Bohužiaľ, nemám žiadnu fotodokumentáciu.

 

Intrák by sa dal pomenovať aj ako oblasť zážitkov ako z psychopatmi na drogách.