Laská k slovenským vlakom

Slovenské vlaky sú ako školské obedy, nedajú sa jesť. Ja si ich chcem aj napriek obrovskej negativite zastať. Možno mám zrovna ja šťastie, alebo ľudia častokrát (nie vždy) zbytočne preháňajú.

My študenti máme vlaky zdarma. Už len tento samotný dôvod by mal byť dostatočne presvedčivý na to, aby sme si slovenské vlaky vážily. Prepočítal som si totiž moje cestovné náklady v prípade, keby som musel platiť klasické lístky. Výsledok je taký, že ja by som iba za prepravu do a zo školy behom mojej štvorročnej stredoškolskej dochádzky platil vyše 600€. Pre tých, čo prespali hodiny matematiky, to znamená 600 veľkých pív.

Slovenské vlaky ušetrili 600 pív

Meškania

Áno, zažívam ich aj ja. Za niekoľko rokov som však našťastie nenarazil na meškanie viac. než 30 minút. Väčšinou 5 až 10 a v takých prípadoch sa to dá prežiť.

Prečo ich teda mám rád?

Že slovenské vlaky milujem som si uvedomil nedávno. Vo vlaku zo školy som si zabudol cestovnú tašku. Už dvakrát. Prvý krát som ostal s chladnou hlavou, pretože iba pár minút po tom, čo daný vlak odišiel zo stanice som už volal na infolinku ZSSK a riešil. Pán na linke bol veľmi milý a spravil zápis. Kontaktoval personál konkrétneho vlaku a povedal mi, aby som mu zavolal o štvrť hodinu. Keď som mu zavolal, optimisticky mi oznámil, že batožinu už majú zamestnanci ZSSK, a že si ju môžem na druhý deň vyzdvihnúť na stanici. Jednoducho prvotriedny prístup k zákazníkom. Tú situáciu som zvládol s chladnou hlavou, pretože naozaj sa všetko začalo ihneď riešiť.

Druhá situácia z Mikuláša, 6.12.2018 už bola stresovejšia. Do školy totiž idem jedným rýchlikom a jedným osobákom. Na moju obhajobu som bol v ten deň veľmi unavený a určite to prospelo aj mojej vlastnej blbosti. Prišiel som totiž do svojej cieľovej stanice, zavolal som si taxík domov. Taxík prišiel, ja som začal nastupovať a niečo mi nesedelo. Mal som iba ruksak, no cestovnú tašku nie. Začal som sa točiť ako kolotoč, no tašku som nikde vo svojom okolí nevidel.

Nastal strach

Povedal som taxikárke, aby chvíľu počkala. Z predošlého zážitku som vedel, čo presne musím urobiť. Ihneď som vytočil infolinku ZSSK a nahlásil stratu. Operátorka bola opäť veľmi milá a nápomocná a taktiež mi oznámila, aby som zavolal o chvíľu. Išiel som teda domov. Z domu som asi o hodinu telefonoval. Iná operátorka mi bohužiaľ oznámila, že batožina sa vo vagóne číslo 3 nenašla. Poďakoval som a zložil som. V hlave bordel, v bruchu stresové kŕče. Išiel som teda hneď na Heuréku hľadať náhradu všetkých vecí, ktoré som v taške mal.

Mal som tam našťastie iba nie drahé oblečenie, najdôležitejšia bola Iron Maiden mikina. No horšie bolo, že som tam mal nabíjačku na notebook a myš.

Po chvíli, keď som sa vydýchal z nervov som zapojil kúsok mozgu. A napadlo ma, respektíve som začal rozmýšľať, kedy naposledy si pamätám lokáciu mojej tašky. Došlo mi, že do rýchliku som s ňou ani nenastupoval. Hneď som utekal opäť telefonovať a nahlásiť zmenu situácie.

Zase iná operátorka to šla ihneď preveriť. Po chvíli som volal späť, a počul som jednu z najkrajších viet za posledné týždne. Taška sa našla a môžem si ju o 18:40 vyzdvihnúť na stanici, nanešťastie, nie na tej mojej najbližšej, to mi už však problém nerobilo.

Zážitok ale ešte nekončí

Na stanici som prišiel ku pokladni a spýtal sa ohľadom zabudnutej batožiny. Milá pokladníčka mi však so smútkom v očiach oznámila, že tak ako na východe, nič tam nie je. Že žiadna batožina tam nie je a nemá o ničom informácie, že mám ale skúsiť zajtra. To mi zrovna po polhodinovej ceste tam neprospelo. Už som poďakoval aj ju pozdravil, keď v tom zakričala, aby som ešte skúsil v dopravnej kancelárií. Opäť som pocítil trochu šťastia.

Vydal som sa naprieč perónom ku dopravnej kancelárií. Na dverách veľký nápis, že vstup iba zamestnancom. Keďže som hustý ako cesto na palacinky, po minútovom presviedčaní samého seba som vošiel dnu. Nikde nikoho, všade rôzne ufónske svetielka a páky a počítače a kamery…

Za rohom, sedel šéfino obklopený šiestimi monitormi. Zaklopal som, on sa obzrel cez rameno. V polovici môjho pozdravu mu zazvonil telefón, rukou som mu naznačil, že počkám. Dotelefonoval a ochotne sa vybral smerom ku mne. Na moje očakávania, nenadával a ani mu nevadilo, že som vstúpil do zakázaného priestoru. Informoval ho o mojej blbosti, že ma pani pokladníčka poslala tam…

A tento Šéfino len ukázal na moju tašku za dverami. Spýtal sa, či je moja. Ja som nervóznym hláskom súhlasil. Zobral som si ju, minutovým monológom som sa mu odvďačil a on ma s milým úsmevom vyprevadil von.

Takže PREČO?!

Napriek tomu, že chybu som zavinil ja a obral som o čas viacero zamestnancov ZSSK, stále mi ochotne pomohli. Tieto zážitky pre mňa znamenajú oveľa viac, než nejaké pár minútové meškania alebo iné nedostatky. V takýchto situáciách totiž človeka prepadajú úzkosti, či ešte svoje veci niekedy uvidí… Keďže som všetkým zúčastneným nemohol osobne alebo cez mobil poďakovať, tu im venujem ešte jedno veľké ĎAKUJEM!

Ako postupovať pri zabudnutej batožine vo vlaku?

Aby som mohol aj ja niekomu pomôcť, chcem opísať riešenie zabudnutej batožiny.

Ihneď, ako zistíš, že si vo vlaku niečo zabudol, zavolaj na číslo 18 188, funguje nonstop. Bude potrebné uviesť údaje:

 

  1. Spoj, názov alebo časy vlaku
  2. Popis zabudnutej veci, značka, farba a pod.
  3. Číslo vagónu alebo iná lokácia, kde by sa mala tvoja vec nachádzať

Človek na linke to spíše a kontaktuje posádku konkrétneho vlaku. Budeš musieť zavolať o približne polhodinu neskôr. Po polhodine buď zistíš, že sa tvoja batožina našla + miesto a čas pre vyzdvihnutie, alebo v horšom prípade, že sa ju nájsť nepodarilo.

Z môjho zážitku to však neznamená finále, pretože v prvom hlásení o strate som nechtiac nahlásil zlý vlak. Bol som z mojej straty vykoľajený…

Všetkým praje veľa šťastia pri cestovaní. Samozrejme nevravím, že ZSSK nemá nedostatky, majú sa v čom zlepšovať. No môj názor je, že určite to mohlo byť oveľa horšie